timeline_pre_loader
cca 1500 pred n. l.

Bronzová sekerka

Najstarší doklad o pobyte človeka v Terchovskom chotári. Nájdená v lokalite Terchová na svahu kopca Úboč – nad kostolom obce v roku 2010. Sekerku je možné zaradiť do staršej fázy strednej doby bronzovej tzv. lužická kultúra. Jej rozmery sú: dĺžka 14,2 cm, šírka ostria 3,2 cm, šírka najširšej časti tela 3,4 cm, hrúbka 2,8 cm.

bronzova_sekerka

2. - 1. st. pred n.l.

Železný hrot kopije

Pochádza z obdobia púchovskej kultúry, 2.-1. storočie pred n. l., mladšia doba železná. Bol nájdený v roku 1966 v blízkosti bývalej Chaty pod Rozsutcom.

kopija

5. ‒ 6. st. n. l.

Slovanské osídlenie

Slovanské osídlenie Žilinskej kotliny je doložené z 5. ‒ 6. storočia n. l., ktoré dokumentujú viaceré archeologické nálezy.

slovania

10. ‒ 11. st. n. l.

Hlinený črep

Z obdobia ranného stredoveku (10. ‒ 11. st.) pochádza ďalší  zaujímavý nález z terchovského chotára, a to hlinený črep, nájdený v Národnej prírodnej rezervácii Rozsutce, v lokalite Obšívanka na tzv. Jánošíkovom chodníku v máji 1973. Ide o zlomok z dolnej časti nádoby vyrobenej z jemného piesočnatého materiálu tmavohnedej farby.
12. ‒ 13. st. n. l.

Železná studňa s dechtárňou

Prítomnosť Slovanského obyvateľstva v Žilinskej kotline na rozhraní 12. ‒ 13. st. dokazuje nález stredovekej dechtárne vo Varíne – tzv. Železná studňa. Ľudia v tom čase používali decht na konzervovanie výrobkov z organických materiálov – povrazov, remeňov, súdkov… Toto unikátne zariadenie nadzemnej konštrukcie nemá zatiaľ obdobu na celom území Slovenska.

15. ‒ 16. st. n.l.

Osídľovanie Valachmi

Obce mikroregiónu vznikali postupne, väčšinou pri valašskej kolonizácii, ktorá toto územie zasiahla v druhej polovici 15. a 16. storočia. Valasi, ktorí sa v tom čase usadili v tešínsko-kysuckých vrchoch boli predovšetkým Ukrajinci a Rusíni, východoslovenské obyvateľstvo a Poliaci. Z ich potomkov pravdepodobne pochádzajú aj rodičia Juraja Jánošíka. Dôsledkom valašskej kolonizácie bol vznik viacerých obcí, ktoré patria medzi najmladšie v regióne – Zázrivá (1556), Terchová (1580) a Lutiše (1662).

valach-s-geletami

1580 - Založenie obce Terchová

Zakladajúca listina obce pochádza z 22. apríla 1580 a jej pôvodný názov bol Králowa. Jej vznik súvisí s tzv. kolonizáciou na valašskom práve, ktorá v tomto období už strácala svoj etnický charakter a predstavovala skôr určitú formu hospodárskeho podnikania. Od roku 1588 sa uvádzal názov Terchowa. Prvým richtárom sa stal Jurko Murdan.

17. - 18. st. n.l.

Juraj Jánošík

Slávny zbojnícky kapitán, ktorý stelesňuje boj za slobodu a spravodlivosť človeka, sa narodil 25. januára 1688 v Terchovej v osade u Jánošov otcovi Martinovi Jánošíkovi a matke Anne Cesnekovej. Po tom, čo údajne ako vojak cisárskej armády pomohol utiecť zbojníkovi Tomášovi Uhorčíkovi z väzenia Bytčianskeho zámku, zložil do jeho rúk zbojnícku prísahu a prevzal od neho zbojnícku družinu na Kysuciach.

janosik

Príslušníci jeho družiny sa regrutovali zo severozápadného Slovenska, Moravy i Poľska, pôsobili v Trenčianskej, Liptovskej, Oravskej a Gemersko-malohontskej stolici, v Poľsku, Sliezsku a na Morave. Prepadali šľachticov a bohatých mešťanov, na zimu sa rozchádzali po dedinách a často menili miesto pobytu. Sám sa zdržiaval v Terchovej, na kysuckých dedinách a samotách a v Klenovci u Tomáša Uhorčíka. Zbojníctvo bolo v jeho dobe jednou z foriem triedneho protifeudálneho odporu utláčaného ľudu, decimovaného aj častými vojnami a epidémiami  a hlboko vplývalo na vedomie ľudových más. Zbojnícki vodcovia symbolizovali v ľudových predstavách  a legendách bojovníkov za právo a sociálnu spravodlivosť. On sám zostal po stáročia symbolom odporu pracujúceho ľudu proti vykorisťovaniu a národnému útlaku, hrdinom množstva ľudových rozprávok, povestí, piesní a tancov. Na prelome februára a marca 1713 však tridsať pandúrov prekvapilo Jánošíka v dome Uhorčíka, u ktorého sa skrýval počas krutej zimy. 17. marca toho roku bol popravený na mieste zvanom Šibeničky. Pochovali ho vraj ďaleko za mestom na malom cintoríne.

1718 - Adam František Kollár

kolar

Terchová sa v roku 1718 stala rodiskom výnimočného vzdelanca, nazývaného aj „slovenský Sokrates”.  Adam František Kollár (†1783) bol historikom, archivárom, pedagógom, knihovníkom, polyglotom, prekladateľom, reformátorom, riaditeľom cisárskej dvorskej knižnice, dvorským radcom cisárovnej Márie Terézie, ktorá bola krstnou mamou jeho jediného dieťaťa.

19. st. n.l.

1858 - Zemetrasenie

15. januára 1858 otriaslo územím 66-tisíc štvorcových metrov v blízkosti Žiliny veľké zemetrasenie, ktoré bolo vôbec prvým takýmto javom v Západných Karpatoch. Za stredisko zemetrasenia bol určený vrch Minčol.

1871 - Košicko-bohumínska a Považská železničná trať

Dochádza k výstavbe Košicko-bohumínskej a Považskej železničnej trate (1883). Po ich dokončení sa malofatranská oblasť stáva vyhľadávaným cieľom návštevníkov aj zo vzdialenejších regiónov.
20. st.

1908 - Koloman Kolomi Geraldini

geraldini

K rodákom z Terchovej sa radí aj popredný medzivojnový básnik, prekladateľ, redaktor, publicista a matičný funkcionár JUDr. Koloman Kolomi Geraldini (†1994).

1935 - Terchová - Slovenský Hollywood

hollywood

Terchová sa stala na začiatku 20. storočia najvyhľadávanejším filmárskym miestom na území Slovenska. Ako prvý tu svoj sen celovečerného hraného filmu o Jurajovi Jánošíkovi realizoval Karol Plicka. Pre nedostatok finančných prostriedkov film nedokončil, no v roku 1935 sa k tejto atraktívnej téme vrátili českí tvorcovia s režisérom Martinom Fričom, ktorého film s kultovým obsadením mal obrovský divácky úspech. Rozvoj slovenskej kinematografie znamenal, že sa takmer každý rok v tomto prostredí nakrútil nejaký spravodajský či dokumentárny film.

1963 - Jánošíkové dni

janosikove_1963

Za oficiálny začiatok dnešných Jánošíkových dní sa považuje rok 1963, kedy sa vo Vrátnej konali pri príležitosti 250. výročia smrti Juraja Jánošíka. Myšlienka každoročného usporadúvania folklórneho podujatia v Terchovej sa zrodila však už v roku 1959. V rámci osláv 15. výročia Slovenského národného povstania sa uskutočnili Krajské slávnosti piesní a tancov vo Vrátnej, ktoré mali byť impulzom k novej tradícii.

1967 - CHKO Malá Fatra

rozsutec_Trnka_3

Pre nevšedné prírodné krásy a bohatstvo živočíšnych a rastlinných druhov bola Malá Fatra 3. januára 1967 vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) a v roku 1988 kategorizovaná ako národný park (NP).